Mexická oranžová kráska tarantula

Vzhľad ako ho rozpoznať

Exoskeleton s hustými štetinami a urtikujúcimi setae

Karapaks má tmavý, skoro čierny centrálny disk obklopený širokým prstencom oranžových až zlatých štetín, čo dáva prednej časti pavúka efekt halo. Abdomen je čierny ako smola, a nohy sú čierne na stopách a dolných segmentoch, prechádzajúce do oranžovo-červenej od tibie smerom k telu. Výsledkom je čierny pavúk s oranžovými stehnami a oranžovým obojkom.1

Osobnosť aké sú

Mäkká a radšej sa schováva než konfrontuje. Keď je uväzná, môže vyhadzovať urtikujúce štetiny alebo kusnúť, ale kusnutie je približne rovnaké ako pčeliné uštipnutie. Je to dobrá prvá tarantula pre chovateľa, ktorý akceptuje bez manipulácie a živú potravu.21

Denná aktivita aký rušný deň vyzerá

Nočná; povrchová aktivita koncentrovaná počas a hneď po letných daždoch. V zajatí trávi denné svetlo pod zemou a vychádza na ústie nory po tmave.1

Úprava a starostlivosť praktické časti

Minimálna starostlivosť; pavúk sa stará o seba. Udržujte terárium čisté odstraňovaním nezjedenej potravy po 3-12 hodinách, aby predišli plesni, roztočom a škodcom.3

Domov kde sú najšťastnejšie

Terestriálne terárium, ktoré je širšie než vyššie, aby predišlo padom. Poskytujte 10-15 cm kompaktného, väčšinou suchého substrátu na norovanie. Temperatura 70-85°F (21-29°C), vlhkosť nízka až stredná (65-80%). Dobré vetrenie je nevyhnutné. Plytká miska s vodou by mala byť poskytnutá pre väčšie exempláre. Tento druh je na CITES Appendix II, takže medzinárodný obchod vyžaduje dovolenia.2351

Základy kŕmenia čo ide do misky

Šváby, cvrčky, koníky, chrobáky a mokové červy; niekedy malé jašterice. Dospelé jedia každých 6-14 dní, pavúčiky každých 5-10 dní. Nekŕmte divou potravou, pretože môže obsahovať parazity alebo pesticídy.13

Spoločnosť koho majú radi okolo seba

Samotná a striktne nočná. Musí byť chovaná samotne, pretože by kanibalizovala iné tarantuly. Nie je agresívna a neposkytuje žiadnu hrozbu, ale je na CITES Appendix II, takže medzinárodný obchod vyžaduje dovolenia.1

Príbeh kde to všetko začalo

Brachypelma baumgarteni bola opísaná Smithom v 1993. Kedysi bola myšlená byť chovaným hybridom Brachypelma smithi a Brachypelma boehmei, ale teraz je uznávaná ako pravý druh. Je endemit na veľmi malom území na pacifickej obale Michoacánu, Mexiko, a stala sa populárnou v exotickom obchode s domácimi zvieratami kvôli nápadnej farbe a mäkkému temperamentu. Jej obmedzený areál a strata habitatu ju činia konzerváciou obavou.61

Uznané organizáciou oficiálne časti

CITES

Uvedený v prílohe II, čo znamená, že medzinárodný obchod vyžaduje povolenia a zdokumentovaný legálny pôvod.1