Straka kačica

Vzhľad ako ho rozpoznať

Perie

Straka kačica má nápadné, čisto biele telo s farebnou čiapočkou na temene a veľkou farebnou škvrnou tiahnucou od pliec cez chrbát až po chvost. Ako vták starne, čiapočka sa často posype bielymi škvrnami a môže úplne zbelieť. Telo je pri pohybe nesené v uhle približne 35 stupňov, s dlhým zakriveným krkom, plnou hruďou a širokým chrbtom. Zobák je široký a dlhý, v mladosti žltý, u samíc sa mení na sivozelený a u samcov na zelenoškvrnitý žltý. Nohy a chodidlá sú oranžové, niekedy s tmavým škvrnením.15

Osobnosť aké sú

Straky kačice sú všeobecne krotké a priateľské, najmä ak sú chované od mladého veku. Sú aktívne a zvedavé pri hľadaní potravy, ale môžu byť nervózne alebo ľahko vystrašené. Kačice majú vysoké libido, preto je najlepšie chovať aspoň päť samíc na jedného kačica, aby sa predišlo unaveniu sliepok. Zvyčajne sú tiché, hoci môžu byť hlasné, ak sa cítia ohrozené. Dobre vychádzajú s inými zvieratami a sú vhodné k deťom aj dospelým.56

Denná aktivita aký rušný deň vyzerá

Straky kačice sú aktívne zberačky, ktoré potrebujú dostatok priestoru na pohyb a pastvu. Nie sú dobré letkyne, ale dokážu preskočiť prekážku vysokú 2-3 stopy, ak sú vystrašené. Darí sa im s prístupom k rybníku alebo bazénu na plávanie a kúpanie, čo je nevyhnutné pre ich prirodzené správanie a zdravie. Odporúča sa aspoň 10 štvorcových stôp na kačicu vo vonkajšom výbehu, s väčším priestorom je to lepšie.54

Úprava a starostlivosť praktické časti

Straky kačice vyžadujú základnú starostlivosť o kačice: bezpečný prístrešok na ochranu pred počasím a predátormi, nepretržitý prístup k čistej vode na pitie a kúpanie a miesto na voľný pohyb. Nepotrebujú bidlá ani hniezdne búdky, pretože znášajú vajcia na zemi. Vnútri prístrešku zabezpečte 4 štvorcové stopy na kačicu. Ich vodný zdroj musí byť dostatočne hlboký na to, aby si ponorili hlavu a vyčistili si nozdry. Pravidelne čistite prístrešok a vodu, aby ste predišli chorobám.4

Domov kde sú najšťastnejšie

Straky kačice sú odolné a dobre sa prispôsobia väčšine vlhkých podnebí, od chladného po horúce a vlhké. Potrebujú prístrešok odolný voči predátorom na noc a bezpečný vonkajší priestor s prístupom k rybníku, bazénu alebo inému vodnému zdroju na plávanie a hľadanie potravy. Nie sú schopné dlhého letu, takže nízky plot (aspoň 3 stopy vysoký) je zvyčajne dostatočný. Dobre sa im darí vo voľnom chove a môžu pomôcť vyčistiť záhradu od škodcov.65

Základy kŕmenia čo ide do misky

Straky kačice sú efektívne zberačky a jedia trávu, semená, hmyz, slimáky, slimáky a vodné živočíchy. Dopĺňajte vyváženým krmivom pre hydinu alebo vodnú hydinu. Vyhnite sa medikovaným krmivám určeným pre sliepky, pretože môžu kačiciam uškodiť. V teplejších mesiacoch poskytnite krmivo pre nosnice kvôli extra vápniku; v chladnejších mesiacoch použite krmivo pre brojlery, pretože znášajú menej a nemôžu sa tak dobre kŕmiť. Vždy zabezpečte voľný prístup k krmivu a čerstvej vode.45

Spoločnosť koho majú radi okolo seba

Straky kačice sú spoločenské a najlepšie sa im darí v malých kŕdľoch. Sú všeobecne pokojné voči iným kačiciam a zvieratám. Kačice potrebujú aspoň päť samíc, aby sa predišlo nadmernému páreniu. Kačiatka sa silno pripútajú k svojmu chovateľovi, najmä ak sú osamelé alebo sa vyliahnu neskôr ako ostatné. Nie sú zvyčajne kvokavé, ale tie, ktoré kvokajú, sú pozorné matky. Sú tiché a vhodné pre rodiny s deťmi.56

Príbeh kde to všetko začalo

Straka kačica bola vyšľachtená v 20. rokoch 20. storočia, krátko po prvej svetovej vojne, M. C. Gower-Williamsom vo Walese a Oliverom Drakeom v Yorkshire. Jej presný pôvod nie je známy, ale predpokladá sa, že zahŕňa indickú bežkyňu a možno Huttegem, staré belgické plemeno. Plemeno bolo prvýkrát opísané v roku 1921, v roku 1926 vznikol chovateľský klub a v tom istom roku bol zverejnený štandard. Pôvodne bola vyšľachtená ako komerčná úžitková kačica na mäso aj vajcia, dnes sa chová hlavne na výstavy a ako domáci miláčik. Do Spojených štátov bola vyvezená v roku 1963 a do Amerického štandardu dokonalosti bola prijatá v roku 1977.125

Uznané organizáciou oficiálne časti

American Poultry Association (APA)

Uznaná v štandarde dokonalosti v roku 1977 ako ľahká kačica.1

Poultry Club of Great Britain (PCGB)

Prvý štandard vydaný v roku 1926; vtedy uznané čierno-biele a modro-biele variety, hnedosivá-biela v roku 1997, čokoládovo-biela neskôr.1

Entente Européenne (EE)

Uznaná ako štandardné plemeno.1