Brazílska smaragdová pająk

Vzhľad ako ho rozpoznať

chlpy a exoskelet

Tento malý pająk má zelenkastý cephalothorax a čierny abdomen s dvoma radmi šesť bodov: zadný pár je červený a ostatné sú žltkasté. Celé telo sa leskne iridescentnou zelenou, modrou, červenou a zlatou, čo ho robí jedným z najfarbistejších pająkov na svete.12

Osobnosť aké sú

Tento pająk je docilný a skrytý. Zriedka vrhá urticatingové vlasy a prakticky nikdy nehryzie, radšej skryva sa v svojom trapdoor úkryte. Nie je to pająk na manipuláciu, ale je pokojný a ľahko sa s ním manipuluje v teráriu.43

Denná aktivita aký rušný deň vyzerá

Nízka aktivita. Väčšinu času trávi skrytý v svojom trapdoor čakajúc na plen. Nie potrebuje veľký terárium, ale výška je dôležitejšia než širina, pretože je arboreálny.3

Úprava a starostlivosť praktické časti

Minimálna starostlivosť. Terárium musí byť zabezpečené proti úteku s všetkými štrbinami menšími než karapax pająka. Čistite odpadky a odstraňujte nezjedený plen. Poskytnite misku s vodou a udržujte vlhkosť.2

Domov kde sú najšťastnejšie

Arboreálne terárium približne 15 x 15 x 25 cm pre dospelého, s kuskom kôry, ktorý ponúka úzku štrbinu pre trapdoor. Dnevá teplota 21-26°C, nočná 19-22°C. Vlhkosť 75-85% s ľahkou vlhkosťou na dne a silným krížovým vetraním. Držte pająka samého. Poznámka: tento druh je chránený v Brazílii a môže vyžadovať dovolenie na import alebo držanie v niektorých krajinách.231

Základy kŕmenia čo ide do misky

Insektivorný. Mladé pająky jedia bezkrídlové ovocné mušky; juvenilné prijímajú pinheadové kriketky a malé roachové nimfy; dospelé jedia malé kriketky alebo dubia roaches každých 7-14 dní. Plen musí byť gut-loaded pre výživu.13

Spoločnosť koho majú radi okolo seba

Samotný. Musí byť držaný samý, aby sa vyhlo kanibalizmu. Je to skrytý pająk, ktorý nepotrebuje ani nechce spoločnosť. Poznámka: tento druh je chránený v Brazílii a môže vyžadovať dovolenie na import alebo držanie v niektorých krajinách.21

Príbeh kde to všetko začalo

Prvýkrát opísaný Carlom Ludwigom Kochom v 1841 ako Mygale seladonia z exemplárov zozbieraných v Brazílii. V priebehu rokov bol prenesený medzi niekoľkými rodmi vrátane Avicularia a Iridopelma, až kým Rogèrio Bertani ho obnovil do Typhochlaena v 2012. Stal sa populárnym v exotickom pet trade kvôli svojim briljantným farbám a unikátnemu chovaniu s trapdoor, hoci jeho obmedzený rozsah a chránený status v Brazílii vyvolávajú obavy o ochranu.15