Japonská prepelica

Vzhľad ako ho rozpoznať

Krátke, priliehajúce perie

Okrúhly, kompaktný vtáčik s krátkym chvostom a krátkymi nohami, stavaný na život na zemi. Divoké perie je škvrnité, zmes hnedej a plavej farby so svetlým pruhom nad okom, čo poskytuje vynikajúce maskovanie v tráve. Dospelé samce majú zvyčajne jednoduchú hrdzavohnedú hruď, zatiaľ čo samice majú bledšiu hruď posiatu tmavými škvrnami, vďaka čomu sa dajú v divokej farbe ľahko rozlíšiť.12

Osobnosť aké sú

Pokojné, usilovné malé vtáky žijúce na zemi, ktoré trávia deň hľadaním potravy, hrabaním a kúpaním v prachu. Sú prirodzene trochu plaché a pri vyľakaní majú tendenciu vystreliť rovno nahor, takže jemné, pokojné zaobchádzanie a tiché prostredie im pomôžu sa upokojiť. Samce sa ozývajú krátkym, opakovaným kikiríkaním, samice sú tichšie.812

Denná aktivita aký rušný deň vyzerá

Aktívne hľadače potravy, ktoré radšej chodia, behajú a hrabú v podstielke, ako by lietali. Podlaha s pieskom, hoblinami alebo slamou im umožňuje hľadať potravu a niekoľkokrát denne používajú pieskový kúpeľ. Predmety na klovanie a rozhádzané jedlo ich zamestnajú.81

Úprava a starostlivosť praktické časti

Svoje perie si udržiavajú v poriadku kúpaním v prachu, takže suchý pieskový kúpeľ je hlavnou potrebou starostlivosti. Zabezpečte mäkkú alebo flexibilnú strechu, aby im náhly skok nahor neublížil, a aspoň 30 cm priestoru nad hlavou. Čistá voda a čerstvá podstielka by sa mali udržiavať denne.81

Domov kde sú najšťastnejšie

Podlahový výbeh alebo voliéra je lepšia ako malá drôtená klietka. Komerčné odporúčania uvádzajú minimum asi 145 cm² podlahovej plochy na vtáka, ale odporúčania pre dobré životné podmienky uprednostňujú viac priestoru s pevnou, podstielanou podlahou, úkrytmi (rastliny, zásteny alebo seno) a pieskovým kúpeľom. Výška výbehu aspoň 30 cm s mäkkou strechou. Znášanie vajec je podporené približne 14-18 hodinami svetla denne. Mladé kurčatá potrebujú v prvom týždni teplo okolo 35 °C, ktoré sa každý týždeň postupne znižuje.84

Základy kŕmenia čo ide do misky

Vo voľnej prírode jedia trávne semená, ako je proso a panicum, plus hmyz, larvy a malé červy, spolu s gritom. V zajatí sa používa vysokoproteínové krmivo pre pernatú zver alebo prepelice: asi 25% bielkovín ako štartér a okolo 24% pre znášajúce vtáky. Dospelý jedinec zje denne približne 14-18 g krmiva. Čerstvá voda musí byť vždy k dispozícii.2147

Spoločnosť koho majú radi okolo seba

Spoločenské vtáky, ktoré by sa nemali chovať samostatne. Dobré usporiadanie sú skupiny samíc, pár samcov alebo zmiešané skupiny s najviac jedným samcom na štyri samice (jeden samec na dve alebo tri samice je bežný na chov).84

Príbeh kde to všetko začalo

Japonské prepelice sa prvýkrát chovali v Japonsku približne pred 800-900 rokmi a dlho boli cenené pre svoj hlas, pričom vtáky sa prihlasovali do speváckych súťaží. Od začiatku 20. storočia japonskí chovatelia začali vyberať tie, ktoré znášali vajcia, a okolo roku 1940 už prekvital priemysel s prepeličími vajcami. Veľká časť tohto kmeňa sa stratila počas druhej svetovej vojny a moderné domáce a laboratórne línie boli obnovené z niekoľkých zostávajúcich vtákov. Od konca 50. rokov 20. storočia sa tento druh stal populárnym výskumným zvieraťom vďaka svojej malej veľkosti a veľmi rýchlej generačnej dobe a odvtedy sa používa v genetike, embryológii a vývojových štúdiách. Dnes je to najrozšírenejšia domáca prepelica na svete, chovaná pre vajcia a mäso a čoraz častejšie ako záhradný miláčik.1297

Uznané organizáciou oficiálne časti

IUCN Red List (wild population)

Divoký druh je uvedený ako Near Threatened.2

Taxonomy

Považovaný za samostatný druh, Coturnix japonica, oddelený od blízko príbuznej prepelice poľnej (Coturnix coturnix); staršia literatúra ho niekedy nazýva Coturnix coturnix japonica.1

Domestic colour varieties

Chovatelia uznávajú mnoho pomenovaných farebných línií ako Pharaoh (divý typ), talianska, Manchurian Golden, tibetská, Rosetta, English White a Tuxedo; neexistuje jediný medzinárodný orgán pre plemenné štandardy pre tieto.7